Kravské mlieko je pre teliatka, nie pre ľudí

Kravské mlieko je pre teliatka, nie pre ľudí

Hneď, ako prestaneme piť materské, začneme piť kravské. Pijeme ho odjakživa a sme presvedčení, že nemôžeme byť zdraví bez mlieka. Vyrábame z neho syry, jogurty, smotanu, tvaroh, bryndzu, zakysané nápoje, zmrzlinu, čokoládu, šľahačku, pečivo, koláče, dezerty a mnoho iného. Mlieko je jednoducho všade. Čo ale hovorí veda o mlieku a jeho dôsledkoch na naše zdravie?

Kanadské stravovacie odporúčania už neuvádzajú mlieko a mliečne výrobky ako súčasť vyváženej stravy . Mlieko obsahuje cholesterol, nasýtené tuky a živočíšne bielkoviny, rovnako ako všetky ostatné živočíšne produkty. Keď sa z neho vyrobí syr, množstvo týchto látok sa znásobuje. Mlieko pijeme aj kvôli vápniku, aby sme mali zdravé kosti a zuby, však? Poďme sa pozrieť, ako to s tým mliekom vlastne je.

Zdravé kosti jedine bez mlieka

Všetci sme vyrástli s myšlienkou, že mlieko musíme piť najmä kvôli vápniku, aby sme mali zdravé kosti a zuby. Na Harvarde zistili, že u chlapcov vo veku dospievania rastie riziko zlomeniny bedrového kĺbu o 9 % za každý pohár mlieka, ktorý za deň vypijú. U dospelých mužov sa nezistilo, že by mlieko znižovalo akékoľvek riziko zlomenín.

Zvýšená hustota minerálov v našom tele sa po pár rokoch stratí, aj keby sme vápnik suplementovali. To je aj čiastočnou odpoveďou na hádanku, prečo je množstvo zlomenín bedrového kĺbu najvyššie medzi ľuďmi, ktorí pijú najviac mlieka.

Na vine je galaktóza, mliečny sacharid, ktorý u detí spôsobuje zvýšené predpoklady na chronické ochorenia v dospelosti, vrátane osteoporózy. Ako sme už spomenuli, dospelá populácia, ktorá pila mlieko mala viac zlomenín, ale švédski vedci skúmali aj vplyv mlieka na úmrtnosť. 20 rokov sledovali vzorku 100 000 mužov a žien. Čo zistili?

Ženy, ktoré pijú mlieko majú vyššiu úmrtnosť, vyššiu mieru kardiovaskulárneho systému a vyššiu mieru rakoviny s každým pohárom mlieka, ktorý vypijú. Tri poháre mlieka sú spojené s dvakrát vyšším rizikom úmrtia a majú výrazne viac zlomenín kostí i bedier. Muži majú taktiež vyššie riziko úmrtia s každým pohárom mlieka, nemajú však vyššiu mieru zlomenín.

Video má české titulky. Zapnete si ich kliknutím na ozubené koliesko vpravo dole. Viac informácií nájdete na https://nutritionfacts.org/

A čo syr? Je na tom lepšie?

Mnoho štúdií, ktoré financoval mliečny priemysel hovoria, že syr má neutrálny alebo dokonca pozitívny vplyv na zdravie človeka, ale v porovnaní s čím? Na túto tému sa vyjadril bývalý predseda výživy na Harvarde a napísal, že neutrálny dopad na zdravie človeka môže byť zavádzajúci resp. zle interpretovaný, pretože to by znamenalo, že syr a mliečne produkty nemajú vplyv na úmrtnosť alebo na srdcovo-cievne ochorenia. Záleží totiž na tom, čím mliečne produkty nahrádzame. Keď si dáme na šalát syr, je zdravší oproti slanine, nie však oproti orechom.

Orechy alebo iné zdroje rastlinných bielkovín znižujú riziko srdcovo-cievnych ochorení a diabetes 2. typu, červené mäso toto riziko zvyšuje. Syr by bol na škále prospešnosti k zdraviu asi niekde v strede, rozhodne ho ale nemôžeme označiť za optimálny zdroj bielkovín a energie.

Tieto údaje vychádzajú z 3 veľkých štúdií na Harvade, kde pozorovaná vzorka bola až päť miliónov mužov a žien a pozorovali vplyv mliečnych produktov na riziká infarktu a mozgovej porážky. Keby sme vzali 100 kalórií syra a nahradili ich 100 kalóriami arašidového masla na dennej báze, riziko sa zníži až o 24 %. Pokiaľ by syr nahradili mäsom, riziko narastie. Najviac znižujú toto riziko sacharidy z celozrnných obilnín.

Len pre istotu pripomenieme – mlieko a mliečne výrobky sú jeden z hlavných zdrojov nasýtených tukov a nezdravého LDL cholesterolu v našej strave, napriek tomu sa mliečny priemysel ohradil, že fermentované produkty môžu tieto vplyvy znížiť. Na to zareagovala American Heart Assosiation, že v štúdiách nebolo dokázané, že by fermentácia v syre alebo iných mliečnych výrobkoch negovala efekt cholesterolu a nasýtených tukov. Vyslali jasnú správu, že je potrebné zredukovať nasýtené tuky v strave (mlieko, maslo, syr, kokosový olej, hovädzie a bravčové mäso, palmový olej).

V roku 2017 dokonca vydali “Prezidentské odporúčanie”, aby podali jasnú správu, že súčasný, kvalitne vedený vedecký výskum, poskytuje dostatok jasných dát o nevyhnutnom obmedzení nasýtené tukov zo stravy.

Ešte niečo o kazeíne…

Kazeín je najkoncentrovanejšia (asi 80 %) bielkovina v mlieku. Pri rozklade kazeínu vznikajú exorfíny, ktoré sa správajú ako opiáty. V mlieku objavili dva druhy morfínov – kazomorfín a morfium. V prírode dáva tento jav prirodzený zmysel – aby sa mláďa držalo blízko matky a pilo dostatok mlieka, musí byť na ňom do istej miery “závislé”.

Materské mlieko ľudí je značne odlišné – obsahuje najmenšie množstvo kazeínu, 15-krát menej oproti kravskému mlieku. Zloženie tejto bielkoviny je z hľadiska aminokyselín tiež výrazne odlišné. Rovnako aj sekvencie, v akých sú tieto aminokyseliny usporiadané sa líšia, takže ľudský kazeín sa štiepi odlišne.

Kým kravské mlieko sa štiepi na 21 peptidov, z ktorých niekoľko je kazomorfínov, ľudské sa štiepi len na päť peptidov a jeden kazomorfín. Čo to znamená? No, jednoducho v kravskom mlieku je viac druhov kazomorfínu, takže sa vie naviazať na viac receptov.

Vieme tiež, že kravský kazomorfín je výrazne účinnejší oproti ľudskému kazomorfínu. Keď ľudské nervové tkanivo vystavíme kravskému kazomorfínu, tak sa správa viac ako morfium, než ako kazomorfín z ľudského materského mlieka.

Rozumiete tomu správne – kravské mlieko je návykové. Mliečna bielkovina kazeín sa v ľudskom tele štiepi na zložky podobné morfiu. V syre je asi 7x viac kazeínu oproti tekutému mlieku, preto mnoho ľudí nemá problém prejsť na vegetariánsku diétu, ale má problém vzdať sa syra.

Niet sa čomu čudovať. Naše telo si vytvorí fyzickú závislosť, preto sa nám zbiehajú slinky len čo zbadáme, ako sa v reklame ťahá roztopený syr. Len myšlienka na syr nám spôsobuje potešenie. Z tohto dôvodu je toľko burgerov kombinovaných so syrom – aby dali nášmu telu, čo si pýta.

Video má české titulky. Zapnete si ich kliknutím na ozubené koliesko vpravo dole. Viac informácií nájdete na https://nutritionfacts.org/

Záver

Prečo vôbec pijeme mlieko? Kvôli vápniku? Nie. Je to preto, že sme na ňom závislí, že nám spôsobuje vnútornú rozkoš, keď dostaneme svoju dávku a dopamín nám zaplaví mozog.

A teraz vážne – mlieko a mliečne výrobky prispievajú k rednutiu kostí, obsahujú nasýtené mastné kyseliny a cholesterol. Pri rozklade mliečnych bielkovín vznikajú látky podobné morfiu, ktoré nám spôsobujú fyzickú závislosť na týchto produktoch. O tejto problematike napísal knihu Cheese Trap (Syrová pasca) lekár Dr. Neal Barnard. Jeho prednášku si môžete pozrieť v priloženom videu.

Dr. Neal Barnard je uznávaný odborník v oblasti výživy a dlhé roky sa venuje vplyvu stravy na ľudský organizmus, najmä problematike diabetu. Na liečenie cukrovky 2. typu používa zmenu diéty – prechod na vegánsku stravu – a vďaka nej dosahuje fantastické výsledky.

Pre človeka je vhodným zdrojom vápnika napríklad tmavá listová zelenina, brokolica alebo cvikla. Vápnik je v rastlinnej strave veľmi bežný minerál a preto sa pri vyváženej strave netreba obávať jeho nedostatku.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *