Kravské mlieko je pre teliatka, nie pre ľudí.

Kravské mlieko je pre teliatka, nie pre ľudí.

Hneď ako prestaneme piť materské, začneme piť kňravské. Pijeme ho odjakživa a máme za to, že nemôžeme byť zdravý bez mlieka. Robíme z neho syr, jogurty, smotanu, tvaroh, bryndzu, zakysané nápoje, zmrzlinu, čokoládu, šľahačku, pečivo, koláče, dezerty…mnoho a mnoho vecí. Mlieko je proste všade. Čo ale hovorí veda o mlieku a jeho dôsledkoch na naše zdravie?

Kanadské stravovacie odporúčania už neuvádzajú mlieko a mliečne výrobky ako súčasť vyváženej stravy . Mlieko obsahuje cholesterol, nasýtené tuky a živočíšne bielkoviny, ako všetky ostatné živočíšne produkty. Keď sa z neho spraví syr, množstvo týchto látok sa znásobuje. Mlieko pijeme aj kvôli vápniku, aby sme mali zdravé kosti a zuby, však? Poďme sa pozrieť, ako to s tým mliekom vlastne je.

Zdravé kosti jedine bez mlieka

Všetci sme vyrástli s myšlienkou že mlieko musíme piť najmä kvôli vápniku, aby sme mali zdravé kosti a zuby. Na Harvarde zistili, že u chlapcov vo veku dospievania rastie riziko zlomeniny bedrového kĺbu o 9% za každý pohár mlieka, ktorý za deň vypijú. U dospelých mužov sa nezistilo, že by mlieko znižovalo akékoľvek riziko zlomenín.

Zvýšená hustota minerálov v našom tele sa po pár rokoch stratí, aj keby sme vápnik suplementovali. To je aj čiastočnou odpoveďou na hádanku, prečo je množstvo zlomenín bedrového kĺbu najvyššie medzi ľuďmi, ktorí pijú najviac mlieka.

Na vine je galaktóza, mliečny sacharid, ktorý u detí spôsobuje zvýšené predpoklady na chronické ochorenia v dospelosti, vrátane osteoporózy. Ako sme už spomenuli, dospelá populácia ktorá pila mlieko mala viac zlomenín, ale švédsky vedci skúmali aj vplyv mlieka na úmrtnosť. 20 rokov sledovali vzorku 100 000 mužov a žien. Čo zistili?

Ženy, ktoré pijú mlieko majú vyššiu úmrtnosť, vyššiu mieru kardiovaskulárneho systému a vyššiu mieru rakoviny za každý pohár mlieka, ktorý vypijú. Tri poháre mlieka sú spojené s dvakrát vyšším rizikom umrtia a majú výrazne viac zlomenín kostí i bedier. Muži majú taktiež vyššiu mieru umrtia s každým pohárom mlieka, nemajú však vyššiu mieru zlomenín.

Video má české titulky. Zapnete si ich kliknutím na ozubené koliesko vpravo dole. Viac informácií nájdete na https://nutritionfacts.org/

A čo syr? Je na tom lepšie?

Mnoho štúdií, ktoré financoval mliečny priemysel hovoria, že syr má neutrálny alebo dokonca pozitívny vplyv na zdravie človeka, ale v porovnaní s čím? Na túto tému sa vyjadril bývalý predseda výživy na Harvarde a napísal, že neutrálny dopad na zdravie človeka môže byť zavádzajúci resp. zle interpretovaný, pretože to by znamenalo, že syr a mliečne produkty nemajú vplyv na úmrtnosť alebo na srdcovocievne ochorenia. Záleží totiž na tom, čím mliečne produkty nahrádzame. Keď si dáme na šalát syr, je zdravší oproti slanine, nie však oproti orechom.

Orechy alebo iné zdroje rastlinných bliekovín znižujú riziko srdcovo-cievnych ochorení a diabetes 2 typu, červené mäso toto riziko zvyšuje. Syr by bbol škále prospešnosti k zdraviu  asi niekde v strede, rozhodne ho ale nemôžeme označiť za optimálny zdroj bielkovín a energie.

Tieto údaje vychádzajú z 3 veľkých štúdií na harvade, kde pozorovaná vzorka bola až päť miliónov mužov a žien a pozorovali vplyv mliečnych produktov na riziká infarktu a mozgovej porážky. Keby sme vzali 100 kalórií syra a nahradili ich 100 kalóriami arašidového masla na dennej báze, riziko sa zníži až o 24%. Pokiaľ by syr nahradili mäsom, riziko narastie. Najviac znižujú toto riziko sacharidy z celozrnných obilnín.

Len pre istotu pripomenieme – mlieko a mliečne výrobky sú jeden z hlavných zdrojov nasýtených tukov a nezdravého LDL cholesterolu v našej strave, napriek tomu sa mliečny priemysel ohradil, že fermentované produkty môžu tieto vplyvy znížiť. Na to zareagovala American Heart Assosiation, že v štúdiách nebolo dokázané, že by fermentácia v syre alebo iných mliečnych výrobkoch negovala efekt cholesterolu a nasýtených tukov. Vyslali jasnú správu, že je potrebné zredukovať nasýtené tuky v strave (mlieko, maslo, syr, kokosový olej, hovädzie, bravčové, palmový olej).

V roku 2017 dokonca vydali “Prezidentské odporúčanie”  aby podali jasnú správu, že súčasný, kvalitne vedený vedecký výskum, poskytuje dostatok jasných dát o nevyhnutnom obmedzení nasýtené tukov zo stravy.

Ešte niečo o kazeíne…

Kazeín je najkoncentrovanejšia (asi 80%) bielkovina v mlieku. Pri rozklade kazeínu vznikajú exorfíny, ktoré sa správajú ako opiáty. V mlieku objavili dva druhy morfínov – kazomorfín a morfium. V prírode dáva tento jav prirodzený zmysel – aby sa mláďa držalo blízko matky a pilo dostatok mlieka, musí byť na ňom do istej miery “závislé”.

Materské mlieko ľudí je značne odlišné – obsahuje najmenšie množstvo kazeínu, 15-krát menej oproti kravskému mlieku, a aj zloženie tejto bielkoviny (z hľadiska aminokyselín) je výrazne odlišné. Aj sekvencie, v akých sú tieto aminokyseliny usporiadané sa líšia, takže ľudský kazeín sa štiepi odlišne.

Kým kravské mlieko sa štiepi na 21 peptidov, z ktorých niekoľko je kazomorfínov, ľudské sa štiepi len na päť peptidov a jeden kazomorfín. Čo to znamená? No, jednoducho v kravskom mlieku vie druhov kazomorfínu, takže sa vie naviazať na viac receptov.

Vieme tiež, že kravký kazomorfín je výrazne účinnejší oproti ľudskému kazomorfínu. Keď ľudské nervové tkanivo vystavíme kravskému kazomorfínu, tak sa správa viac ako morfium, než ako kazomorfín z ľudského materského mlieka.

Rozumiete tomu správne – kravské mlieko je návykové. Mliečna bielkovina kazeín sa v ľudskom tele štiepi na zložky podobné morfiu. V syre je asi 7x viac kazeínu oproti tekutému mlieku, preto mnoho ľudí nemá problém prejsť na vegetariánsku dietu, ale má problém zbaviť sa ho.

Niet sa čomu čudovať. Naše telo si vytvorí fyzickú závislosť, preto sa nám zbiehajú slinky len čo zbadáme ako sa v reklame ťahá roztopený syr. Len myšlienka na syr nám spôsobuje potešenie. Preto je toľko burgrov kombinovaných so syrom – aby dali nášmu telu, čo si pýta.

Video má české titulky. Zapnete si ich kliknutím na ozubené koliesko vpravo dole. Viac informácií nájdete na https://nutritionfacts.org/

Záver

Takže prečo vôbec pijeme mlieko? Vápnik? Ale nie, je to preto, že sme na ňom závislí, že nám spôsobuje vnútornú rozkoš, keď dostaneme svoju dávku a dopamín nám zaplaví mozog.

Ale teraz vážne – mlieko a mliečne výrobky prispievajú k rednutiu kostí, obsahujú nasýtené mastné kyseliny a cholesterol. Pri rozklade mliečnych bielkovín vznikajú látky podobné morfiu, ktoré nám spôsobujú fyzickú závislosť na týchto produktoch. O tejto problematike napísal knihu Cheese Trap (Syrová pasca) lekár Dr. Neal Barnard, tu je jeho prednáška.

Dr. Neal Barnard je uznávaný odborník v oblasti výžívy a dlhé roky sa venuje vplyvu stravy na ľudský organizmus, najmä problatike diabetesu. Na liečenie a zvrátenie druhého stupnňa cukrovku používa zmenu diety – prechod na vegansku stravu – a vďaka nej dosahuje fantastické výsledky.

Pre človeka je vhodný zdroj vápnika napríklad tmavá listová zelenina, brokolica alebo cvikla. Vápnik je v rastlinnej strave veľmi bežný minerál a preto sa niet čoho báť,

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *