Najkrutejší priemysel na svete

Najkrutejší priemysel na svete

Každý z nás tak nejak tuší, že to mäso, tie vajíčka a to mlieko v krabici sa len tak neocitli na pulte v supermarkete. Odkiaľ teda tieto produkty pochádzajú?

Bez ohľadu na krajinu, tieto produkty pochádzajú z fariem a určite pochádzajú zo zvierat, ktoré sa na týchto farmách chovajú.

Áno. Každý živočíšny produkt pochádza z tela inteligentného, cítiaceho a živého zvieraťa.

To, či je živé a čo práve prežíva veľmi závisí od toho, aký produkt si kupujeme, takže to vezmime postupne:

Mäso

Pokiaľ nakupujeme mäsové produkty tak je celkom zrejmé, že zvieratko už nežije. Mäso bolo totiž súčasťou jeho tela. Prasiatka hneď po narodaní kastrujú tak, že im odtrhnú semeníky a zabíjajú ich vo veku 6 mesiacov, pritom by sa voľne mohli dožiť až 15-20 rokov. Končia na bitúnku, kde ich dovezú natlačené v nákladnom aute. Je ich tam tak veľa, že sa nemôžu ani pohnúť. Keď sa dostanú na bitúnok, omráčia ich plynovou pištoľou, elektrickým šokom alebo v plynovej komore.  O život ich pripravia bodnutím do hrdla. Tento proces sa volá jatočná porážka (zabitie vykrvením) a je považovaný za “humánny spôsob zabíjania” zvierat. Nie je to irónia? Ako môže byť vôbec zabíjanie humánne? Problémom pri jatočnej porážke je, že omráženie nie je stopercentné a mnoho zvierat vykrváca ešte zaživa. Rovnakým spôsobom zabíjajú kravy, kozy a ovce.

Bitúnok s plynovou komorou máme aj na Slovensku, ako jediný svojho druhu sa nachádza v Dunajskej Strede. Plynová komora sa používa na omráčenie zvierat v tých najväčších bitúnkoch. V tomto bitúnku dokážu za hodinu zabiť až 280 prasiat a 20 kráv. Denne tu príde o život 1000 zvierat.

Hydina (brojlery, sliepky, morky, kačice, husi, perličky) tvorí najväčšiu časť mäsových výrobkov na pultoch. Ročne sa na celom svete zabije viac ako 50 miliárd týchto zvierat. U nás sa hydina zabíja jatočne. Kurčatá zavesia za nohy na stroj, ten ich ponorí do vody s elektrickým prúdom, aby ostali omráčené a potom im podrežú hrdlo.

Ani tento spôsob omračovania nie je stopercentne spoľahlivy, takže mnohé zvieratá sú taktiež podrezané zaživa. Sliepky sa po zabití obarujú vo vriacej vode, aby ich bolo možné ďalej ošklbať z peria. S pokrom technológie sa sliepky v mnohých bitúnkoch podrezávajú strojom. Môžu sa vynúť aj čepeli čo znamená, že mnohé z nich sa uvaria zaživa.  

Mlieko

Keď stojíme na ulici a bavíme sa s ľuďmi o živočíšnom priemysle, mnoho z nich nám povie, že kravy dávajú mlieko, bez ohľadu na to, či si ho vezmeme alebo nie. Kravy sú cicavce, tak ako my. Mlieko sa im preto tvorí prirodzene ale len v období, keď má samica malé teliatko. Mlieko produkujú deväť až desať mesiacov.

Ak má mať krava teliatko, najskôr musí otehotnieť. Dnes je bežnou praktikou umelá inseminácia. Pracovník, ktorý kravu oplodní (odborne “inseminátor”), jej strčí celú ruku až po rameno do análneho otvoru aby si pridržal krčok maternice a druhou rukou jej vstrekne býčie semeno rovno do maternice. Kravy bývajú väčšinou zabezpečené tak, aby inseminátorovi neublížili. Keby sa niečo podobné stalo žene, nazvali by sme to znásilnenie. Takúto skúsenosť zažije mliečna krava po prvý krát keď dosiahne jeden rok života a potom ešte asi 6-8 krát. Keď je krava oplodnená, nasleduje 9 mesačné tehotenstvo.

Pokiaľ si my chceme mlieko od kravy zobrať, malé teliatko ho nemôže dostať. Čo sa s ním teda stane?

Malé, novonarodené teliatko, odoberú jeho matke väčšinou hneď po narodení. Kravy sú veľmi inteligentné a cítiace bytosti a dobre si uvedomujú, že im vzali ich dieťa, o ktoré sa chcú postarať. Je to pre ne veľmi bolestivý zážitok rovnako, ako by bolo pre každú inú matku, keby jej vzali jej vlastné dieťa. Kravy za svojim malým volajú ešte niekoľko dní. Pokiaľ je teliatko malá kravička, pracovníci farmy ju dajú  do malej ohrádky s búdou. Je zmätená a nevie, čo sa s ňou stalo a chýba jej mama. Musí sa však ale rýchlo zmieriť so svojim osudom. Po pár mesiacoch ju presunú do veľkého chlieva s ostatnými malými kravičkami a keď sa dožijú prvého roka svojho života, oplodia ich tak, ako ich mamy.

Ak je novonarodené teliatko býček, tak ho približne po dvoch až troch týždňoch pošlú na bitúnok, kde ho podrežú a spravia z neho spravia teľacinu. Bohužiaľ, nie je nám ľúto zabíjať len niekoľko týždňov staré mláďatá a považovať ich telá za delikatesu.

Mliečne kravy sa dožívajú 4 až 6 rokov, pričom v prirodzených podmienkach by sa mohli dožiť až 25 rokov. Každý rok prežijú silnú traumu, keď im niekto strčí ruku do zadku a potom im vezmú ich novonarodené dieťa. Zvyšok času ich doja dva až trikrát denne. Za deň dokážu nadojiť až 40 litrov mlieka. Ich život sa končí v momente, keď im klesne produkcia mlieka alebo skolabujú, pretože jednoducho už nevládzu stáť na nohách. Sú vyčerpané na smrť ako emocionálne, tak fyzicky a jednoducho sa zrútia pod svojou váhou. Potom ich odvezú na bitúnok, kde ich čaká bodnutie nožom do hrdla.

Najviac hovädzieho mäsa pochádza z mliečnych fariem. Mleté hovädzie či hamburgery z fast-foodov boli kedysi mliečne kravy.

Aby farmár predišiel rôznym zdravotným ťažkostiam kráv, pravidelne ich dopujú rôznymi liekmi. Pri zápale vemena, ktorý je veľmi bežný, sa podávajú antibiotiká a tie sa v menšom množstve dostávajú do mlieka. Rovnako sa do mlieka dostáva hnis zo zápalu, ktorý je u mliečnych kráv veľmi bežný. Podľa zákona máme určený limit, aké množstvo hnisu je v mlieku priateľné.

Mliečne kravy majú omnoho horší život a sú omnoho viac zneužívané oproti mäsovým kravám alebo prasiatkam. Vzhľadom na veľkú spotrebu mlieka a mliečnych produktov je ich počet skutočne veľmi veľký. Ročne zabijeme na k vôli mlieku 800 miliónov kráv.

Jediné mlieko, ktoré v živote potrebujeme, je materské mlieko. Žiadne iné mlieko k životu nepotrebujeme, rozhodne nie to, ktoré patrí mláďaťu celkom iného živočíšneho druhu.

Chov kráv prináša so sebou ďalšie, “vedľajšie” násilie – odstrihávanie rohov, označovanie kráv (prepichovanie uší alebo značenie horúcim železom) a tupírovanie chvostov, všetko, samozrejme, bez anestézy. Rohy vyrastajú z kostenej bázy, ktorá sa odstiháva – tak, ako v našich kostiach, sú v nich nervy a bolí to pravdepodobne ako amputácia. Mali ste niekedy zlomenú končatinu? No tak si predstavte, že vám ju odcvaknú veľkými kliešťami. Chvost je kosť (pokračovanie chrbtice bez miechy). Ak ste si niekedy narazili alebo zlomili kostrč, priblížili ste sa utrpeniu kravy…až na to, že jej tú kosť odstrihnú. Viete si predstaviť tú agóniu?

Vajcia

Na Slovensku vyprodukujeme každý rok 1,27 miliardy vajec. Považujeme ich za základnú potravinu a nevieme si bez nich predstaviť život. Odkiaľ ale vlastne pochádzajú?

Na Slovensku chováme vyše 6 miliónov sliepok, z toho 90% z nich v klietkových chovoch. Životný priestor týchto sliepok je o niečo väčší než plocha kancelárskeho papiera (A4 – 21×29,7cm, klietka – 25x30cm) a na výšku má klietka 45 cm. Sliepka sa v nej nemôže poriadne pohybovať, ani len roztiahnuť krídla. Denne na nich 17 hodín svieti silné, umelé svetlo, pretože intenzívne svetlo podporuje znášanie vajec. Predstavte si, že vás zavrú do miestnosti kde nemôžete ani rozpažiť ruky a 17 hodín na vás sviete ohromný reflektor, ako na futbalovom štadióne. Presne tak sa cítita tieto zvieratá. V pomere k týmto zvieratám je samotka vo väznici luxusná hotelová izba.

Klietkový chov je všeobecne považovaný za krutý a nehumánny spôsob chovu sliepok. Vo všetkých vyspelých krajinách EÚ je zakázaný.  Ako humánnu alternatívu ku klietkovému chovu označuju odborníci i hospodári podstieľkový chov. Čo to ale znamená pre zvieratá?

No určite tu sa tu nedá hovoriť o žiadnom komforte. Sú to halové chovy, kde sú tieto zvieratá hlava na hlave. Životný priestor jednej sliepky je 33x33cm. Pre lepšiu ilustráciu – do bežného trojizbového bytu s rozlohou 75 metrov štvorcových by sa takto zmestilo pokojne 600 sliepok (75m2 x 8 sliepok, podľa zákona môže byt maximálne 9 sliepok 1m2).

Vo voľných chovoch sa chová 9,5% sliepok.

Sliepky sú inteligentné zvieratá a aby dokázali žiť s inými sliepkami, musia si medzi sebou vytvoriť vzťahy. Potrebujú omnoho viac priestoru a preto im takéto masové chovanie spôsobuje veľký stres. Práve zo stresu si navzájom trhajú perie, vyďobávajú si navzájom veľké rany a mnohé sliepky uďobú na smrť. Kanibalizmus je v týchto chovoch tiež úplne bežný.

Farmárov samozrejme trápi, že si ich sliepky navzájom ubližujú, pretože potom znášajú menej vajec. Preto im už ako malým kuriatkam odrezávajú horúcou čepeľou špičku zobáčika, samozrejme bez anestézy. Bolí ich to omnoho viac, ako keď vám zubár vŕta zub. Zvyšok života majú problémy s jedením zrna a pitím vody. Zobák majú predsa špicatý na to, aby mohli normálne zobať.

No a čo tá zvyšná polka percenta sliepok? Tie žijú vo voľných chovoch alebo bio chovoch, kde cez deň majú k dispozícií priestor 4 metre štvorcové. Keby sme takto chceli chovať všetky slovenské sliepky, plocha by zaberala 24km2, čo je o niečo menej, než rozloha Petržalky, najväčšieho sídliska na Slovensku. Navyše náklady na takýto chov by boli tak vysoké, že cena vajec by bola pravdepodobne niekoľkonásobne vyššia oproti súčastnosti.

99,5% sliepok pochádza z podmienok, pri ktorých sú najťažšie väznice sveta ružovou záhradou.

Bez ohľadu na to, z akého chovu sliepočky pochádzajú, všetky čaká rovnaký osud. Po jednom či dvoch rokoch života, ak sa ich vôbec dožijú, ich produkcia klesne a farmár ich predá na bitúnok, lebo jednoducho “už si sami na seba nezarobia”. Na rovnakom bitúnku sa končí život klietkových, podstielkových, bio či voľne chovaných nosníc.

Pri samotnom množení sliepok sa rodí nosnica a kohút v pomere 1:1. Malé kohútiky sú pre farmárov vajec odpadom, preto s nimi aj tak naložia – hádžu ich do koša, topia ich vo vedrách, dusia v sáčkoch alebo ich zaživa hádžu do mlynčeka keď ešte pípajú za svojimi maminkami. Ich pomleté zvyšky sa použivajú ako potrava pre iné zvieratá.

Prirodzene sliepka znesie 12-14 vajec za rok. Súčasné nosnice sú vyšľachtené a kŕmené tak, aby znášali dvadsaťnásobne viac vajec. Je to veľká záťaž pre ich telo, preto žijú len rok či dva. Na azilových farmách sliepočky žijú aj šesť či sedem rokov. Na produkciu vajec využívajú veľa vápnika k vôli čomu sú v deficite. Keď má sliepka prirodzene deficit vápnika, vyďobe jednoducho škrupinku svojho vajca.

Vajcia sú súčasťou ovulačného cyklu sliepky a slúžia im na to, aby sa mohli rozmnožovať. Áno, je to vlastne rovnaké vajíčko, aké vyprodukuje každá plodná žena, aby mohla mať dieťatko. Rozhodne to nie je jedlo pre ľudí.

Záver

Treba si uvedomiť jednu veľmi zásadnú vec – každou kúpou živočíšneho produktu podporujeme farmára, ktorý má motiváciu tieto zvieratá množiť a zabíjať. Svojimi peniazmi prispievame na výplatu človeku, ktorý to zviera oplodní, prispeivame tomu, kto ho chová a nakoniec aj tomu, kto ho zabije. Dokázali by sme to ale urobiť sami? Chovať zviera a potom ho pripraviť o život, keď príde jeho čas? Zobrať nôž a podrezať mu hrdlo?

Čo sa deje v živočíšnom priemysle je hrozné a najhoršie je, že sa to deje každý deň, každú minútu a každú sekundu. Na slovensku máme 122 bitúnkov, kde o život prídu denne tisícky zvierat. Každu sekundu zomrie na celom svete viac ako 4750 zvierat (150 miliárd hospodárskych zvierat, nerátame ryby, každý rok), ktoré sú tu len kvôli nám. My ich množíme, my ich vezníme, my ich zabíjame a my ich pojedáme.

Mnohé tisícročia už existuje alternatíva ku krutému zaobchádzaniu so zvieratami a našťasťastie prežila až dodnes. Jedlo vegána nie je ničím zvláštne a určite budete poznať 95% týchto potravín. Rozhodnutie je už len na vás – vyberiete si život a slobodu alebo smrť a zneužívanie?

Pozrite si dokumentárny film Dominion, ktorý tieto praktiky mapuje. Na tomto príklade najlepšie pochopíte, čo je to druhová nadradenosť. Zapnite si slovenské titulky kliknutím na ozubené koliesko vpravo dole.

Zdroje:

https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1998/230/vyhlasene_znenie.html

https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2012/432/20140801

https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/275/20100701

https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/736/

https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2014/202/vyhlasene_znenie.html

http://www.iness.sk/sk/stastne-sliepky

Pri počtoch zvierach sú čísla niektoré čísla odhadované, berú sa však do úvahy vždy menšie odhady, takže v skutočnosti je zneužívaných omnoho viac zvierat. Napríklad počet ročne zabitých kráv sa odhaduje na 800 miliónov až 1,3 miliardy jedincov. Je to preto, že tieto čísla vlastne nikto nijak poriadne nekontroluje resp. žiadna organizácia nechce tieto čísla zverejniť. Chceme vám čo najviac priblížiť skutočnú veľkosť tohto problému, nie vás zavádzať a šíriť hoaxy.

Mnohé informácie, ako napr. neefektívne metódy omračovanie, sme sa dozvedeli len od našich známych, ktorý na týchto miestach pracovali alebo brigádovali (veterinári musia chodiť na bitúnky kvôli štúdiu). Tieto informácie sa nikde nezverejňujú lebo je to pre hospodárov nežiadúce.

Nakonie povedzme si pravdu – prečo keď je súčasná porážka zvierat označovaná za humánnu, prečo sme ju nikdy nevideli v žiadnej reklame, v žiadnom letáku?

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *