Často sa nás pýtajú

Často sa nás pýtajú

Spísali sme odpovede na tie najčastejšie otázky. Ak nepoznáte vegánstvo a vegánsku stravu, tento článok je presne pre vás.

Čo vlastne jedia vegáni?

Veľa tradičných potravín (a jedál), ktoré jeme odjakživa, sú vegánske – fazuľa, hrach, kukurica, chlieb, tekvica, zemiaky, ryža a mnoho iných. Plnohodnotná vegánska strava sa skladá z 5 častí:

  1. strukoviny – fazuľa, hrach, cícer, sója, šošovica atď.
  2. obilniny – kukurica, pšenica, raž, ryža, ovos, pohánka atď.
  3. zelenina – koreňová zelenina (cvikla, zemiaky, bataty, petržlen, mrkva… ), paprika, huby, hlávkový šalát, kapusta, uhorka, baklažán, cuketa, tekvica, reďkovka, kaleráb, cibuľa, cesnak, atď.
  4. ovocie – jablko, paradajka, hruška, hrozno, čerešne, jahody, banán, čučoriedka, černica, egreše, ananás, melón, citrusy (pomaranč, citrón, grep, limetka…), slivka, marhuľa,
  5. orechy a semienka – vlašské, lieskové, makadamiové orechy, kešu, mandle, slnečnica, ľan, chia, tekvicové semienka, konopné semienka…

Z týchto surovín sa dá pripraviť neskutočné množstvo variácií a jedál. Do jedál môžete samozrejme použiť svoje obľúbené korenia a získať tak obrovské kvantá chutí. Všetky tradičné slovenské jedlá sa dajú pripraviť na vegánsky spôsob. Ná náhradu mäsa môžete použiť napríklad:

  • sójové plátky, sojové kúsky alebo sójový granulát, tofu – bežne dostupné v supermarkete
  • tempeh – Kaufland a špecifické predajne – bio/zdravé potraviny, vegánske predajne),
  • seitan – dá sa jednoducho vyrobiť doma zo pšeničnej múky

Pre syry existujú tiež mnohé náhrady, ktoré nájdete v BIO potravinách, zdravých obchodoch alebo si ich môžete objednať aj cez internet. Určite vyskúšajte aj rastlinné nátierky od firmy Lunter, budete prekvapení, aké chute sa dajú dosiahnuť len vďaka rastlinným surovinám.

Byť vegánom je drahé. Čo mám nakupovať?

Dá sa žiť na tempehu a vegánskych rezňoch z Kauflandu, no existuje ale aj iná možnosť. Väčšina strukovín, zeleniny a ovocia sú omnoho lacnejšie ako živočíšne produkty. Najlacnejšia a najrozšírenejšia náhrada mäsa je tofu, ktoré je cenovo porovnateľné s mäsom –  okolo 5 €/kg. Lidl predáva 200 g bieleho tofu bieleho tofu za 70 centov – 3,50 €/kg. V Metre kúpite veľké balenie Lunter tofu za podobnú cenu. Základné sušené strukoviny sú až smiešne lacné – pol kila fazule alebo cíceru stojí maximálne 1€ a máte z toho mnoho jedla, ktoré vás bez problémov zasýti.

V skutočnosti na vegánskej strave sa dá veľmi ľahko ušetriť čas i peniaze, keď sa naučíte nakupovať a pripravovať jednoduché jedlá. Navyše zdravotné výhody vegánskej stravy vám ušetria mnoho peňazí za bežné lieky a ešte viac zdravotných problémov z dlhodobého hľadiska

Veľa ľudí skončilo s vegánstvom, lebo nemali dostatok živín. Čo chýba vo vegánskej strave?

Veľa ľudí skončilo v hrobe kvôli infarktu. Veľa ľudí skončilo v hrobe kvôli rakovine. Veľa ľudí skončilo na chirurgickom stole kvôli upchatým cievam… vlastne sa to deje stále.

Keď strava nie je vyvážená, tak človeku spôsobí problémy, to je pravidlo. Výživový deficit u vegánov je vzácnejší ako u bežných ľudí – tí práve veľmi často trpia deficitom vlákniny alebo vitamínu C, pritom sú to najdôležitejšie živiny pre správne trávenie a dobrú imunitu.

Plnohodnotná vegánska strava je vhodná pre každé obdobie života vrátane tehotenstva. Všetky živiny, ktoré naše telo potrebuje, sa nachádzajú v rastlinnej strave Stačí, že zjete dostatok kalórií, koľko za deň potrebujete a nemá vám čo chýbať. Keď si urobíte svoju domácu úlohu a naštudujete si všetko, čo potrebujete o vegánskej strave vedieť, budete sa tešiť pevnému zdraviu a plnému brušku.

Odkiaľ získam B12? Ten sa predsa nachádza len v mäse.

Nie, nenachádza. Vitamín B12 vytvára baktéria, ktorá sa nachádza v pôde. Prirodzeným zdrojom B12 je napríklad voda z lesnej studničky/horského prameňa. V bežnej vode z kohútika B12 nie je kvôli chlórovaniu. Najlepší spôsob, ako sa vyhnúť deficitu B12 je používať výživové suplementy.

Aj zvieratá na farmách dostávajú suplementy B12, aby boli zdravé, pretože ani oni ju nemajú odkiaľ získať. Ako by aj mohli, keď mnohé z nich v živote nevidia denné svetlo?

B12 nepochádza z mäsa, ale so suplementov, ktoré dávajú zvieratám. Najjednoduchšie je, keď si kúpime pilulkový suplement a zjeme ho rovno my, akoby sme mali B12 filtrovať cez telo zvieraťa.

Deficitom B12 trpí 10% – 30% ľudí nad 50 rokov, takže to rozhodne nie je problém vegánskej stravy.

Nie je vegánska strava chudobnejšia na živiny?

Vegánska strava je omnoho bohatšia na živiny, vitamíny a minerály – rastliny majú viac vitamínov v pomere ku kalóriám. Keď zjete rovnaký kalorický objem rastlinnej stravy, dostanete do svojho tela omnoho viac minerálov a vitamínov, ako sa nachádza v živočíšnej strave.

Po prechode na vegánsku nebudete viac chorí, práve naopak – veľmi pravdepodobne budete chorí menej, ako doteraz.

Aby sme si udržali pevné zdravie, je treba aj pohyb a cvičenie, na to nesmieme zabudnúť.

Môže byť vegán naozaj každý?

Rozhodne, človek je bylinožravec. Prečo by inak mäso a živočíšne produkty upchávali cievy, spôsobovali cukrovku, obezitu a rakovinu? Ktorý všežravec trpí týmito problémami?

Všežravce nemôžu pohybovať sánkov do strán, len hore a dole a majú omnoho ostrejšie zuby. Majú tiež omnoho väčšie rozpätie úst, aby dokázali trhať kusy surového mäsa. Navyše majú v žalúdku kyseliny, ktoré im pomáhajú zabiť baktérie z rozkladu mäsa, ktoré my nemáme. Vedia sa zbavovať resp. ani neabsorbovať cholesterol, ktorý by im upchal cievy atď. Argumentov je mnoho, každý sa však viac prikláňa k tvrdeniu, že človek nemá žiadnu prirodzenú predispozíciu jesť mäso alebo čokoľvek živočíšne.

Keby sme sa pozreli späť po evolučnej línií, vyvinuli s primátov a tí sú prirodzene bylinožravý – hlavnou zložkou ich stravy sú rastliny. Pokiaľ sa chceme pozrieť na prirodzený spôsob stravy, mali by sme našu stravu porovnáť skôr s opicami, než s levmi alebo medveďmi.

Sliepky znášajú vajcia prirodzene, tak prečo by sme si ich nemohli zobrať?

Pretože je to nepotrebné zneužívanie tela iného živočícha. Pretože to nie je jedlo ale ovulačné teliesko. Pretože je plné cholesterolu a upcháva nám cievy. Pretože nám spôsobuje rakovinu…

Prirodzene sliepka znáša 12 – 14 vajec za rok. Dnešné sliepky – nosnice sú vyšľachtené tak, aby znášali aj 300 vajec za rok. Každé vajce je pre ne fyzická záťaž a zároveň prichádzajú o vápnik (na tvorbu škrupiny). Keď má sliepka nedostatok vápniku, trpí jej telo. Aby ho získala späť, rozďobe vajce a zje škrupinku.

…tak to potom stačí, keď im vajce zjeme a škrupinku im hodíme späť, nie?

To je pravda, v podstate áno. To by sa však ale mohlo stať, keď ich máme doma na dvore. V takom prípade sa tu bavíme o čistom využívaní – chovám sliepky len preto, aby mi znášali vajcia. Vnímame zviera ako zdroj, ako komoditu…to je ako byť keby sme mali svojho “partnera” len kvôli sexu resp. starali by sme sa o neho len preto, aby sme s ním mohli mať sex. Je morálne správne, keď vnímame živú bytosť ako zdroj nášho uspokojenia (a je jedno či chuti alebo sexuálneho apetítu)?

Čo všetko zlé je na vajciach je napísané tu.

Prečo vegáni nejedia ani med? Čo je na tom zlé?

Znova ide o princíp využívania – chováme včely, aby sme im zobrali ich jedlo. Presne tak, med je potrava pre včely. Faktom tiež ostáva, že mnoho včiel včelár podrví, keď vyberá plasty s medom.

Vo veľkochovoch (a aj niektorých malých chovoch) sa med od včiel nahrádza lacným sirupom, ktorý je pre ne nezdravý a umierajú z neho. Včelári často dopujú včely antibiotikami, aby sa vyhli chorobám. Ak úľ napadne mor alebo nejaká vážna choroba, včelári úľ spália.

Aby včely vôbec znášali med do úľa, v úli musí byť kráľovná. Aby kráľovná z úľa neuletela, tak jej včelár odstrihne krídla. Včely – kráľovné tiež umelo oplodňujú. Pri tomto procese puknú bruško trúdovi, pričom zomrie, aby mi z neho odobrali pohlavné bunky a následne vstreknú do kráľovnej. Kolónie, ktoré neprodukujú dostatok medu včelári zničia a vybudujú nanovo – presne tak ako sa to robí s kravami v mliečnom priemysle a sliepkami vo vaječnom priemysle.

Jedna včela za svoj život vyprodukuje 0,8 gramu medu, čo je jedna desatina čajovej lyžičky. Je od nás veľmi kruté a nespravodlivé brať si od nich jedlo, ktoré si tvoria do zásoby aby z neho prežili. Veď predsa prečo by si ho tak bránili a štípali nás? Med je dokonalé a zdravé jedlo – pre včely. Rovnako ako mlieko patrí teliatku, med patrí včielkam. Tak je to prirodzené.

Zelenina a ovocie sa postrekujú pesticídmi. Dá sa tomu vyhnúť?

Pesticídy, insekticídy a rôzne iné chemické postreky sa robia na všetky hospodárske rastliny, to je pravda. Nakoľko sa tieto látky v tele odbúravajú pomalšie, v mäse sa kumulujú a je ich tam paradoxne ešte, viac ako na zelenine a ovocí.

Hospodárske zvieratá sa kŕmia tzv. technickými (alebo krmnými) plodinami, ktoré sú v zásade geneticky modifikované, čo má samozrejme vplyv aj na DNA a zdravie zvierat. Plodiny pre ľudí geneticky modifikované nie su.

Ak sa obávate nezdravých chemikálií vo svojich potravinách, mäso a živočíšne produkty by ste mali vysadiť ako prvé.

Ak sa chcete celkom vyhnúť pesticídom, nakupujte lokálne plodiny, nájdete ich na trhoviskách. Tam sa môžete porozprávať priamo s farmármi a oni vám iste radi povedia, ako svoje plodiny pestujú.

Odkiaľ majú vegáni bielkoviny?

Každá rastlina obsahuje bielkoviny, najviac ich je však v strukovinách a semenách. Fazuľa, cícer, sója alebo šošovica sú výborné zdroje bielkovín. Vysoký obsah bielkovín má tiež tofu alebo tempeh, ktoré sa vyrábajú zo sóje. Tofu je tepelne spracovaná a lisovaná sója, tempeh sa vyrába z fermetovaných a lisovaných sójových bôbov. Obe sú výborne náhrady mäsa.

Sója je nezdravá, obsahuje estrogén a je geneticky modifikovaná. Čo sa dá použiť namiesto nej?

Geneticky modifikovaná sója sa pestuje ako krmivo pre hospodárske zvieratá. Sója, z ktorej sa vyrába napr. tofu, geneticky modifikovaná nie je. Sója je rastlina, takže obsahuje rastlinné hormóny, teda aj rastlinný estrogén, fytoestrogén. Ten pôsobí dokonca blahodárne na zdravie ľudí. Navyše sója je veľmi kvalitný zdroj bielkovín a pokiaľ na sóju nemáte alergriu, určite by ste ju mali zaradiť do svojho jedálnička.

Video má slovenské titulky. Zapnite si ich kliknutí na ozubené kliesko vpravo dole.

Ak ale napriek všetkému máte problém so sójou, akákoľvek iná strukovina, či už fazuľa, šošovica alebo cícer sú veľmi bohaté a kvalitné zdroje bielkovín. Doma si z nich viete pripraviť množstvo rôznych jedál. Ako náhradu mäsa si môžete urobiť seitan, medzi vegánmi veľmi obľúbená potravina.

Majú ženy problémy pri prechode na vegánstvo?

Ženy môžu pri prechode na vegánstvo trpieť chudokrvnosťou, alebo inými zdravotnými problémami. Pokiaľ však majú kvalitnú a vyváženú stravu, nemajú sa čoho báť – vegánska strava dokonca mnohým ženám pomohla vyliečiť anémiu. Stačí jesť veľa tmavozelenej listovej zeleniny, ako špenát, rukola, hlávkový šalát. Ďalšie výborné zdroje železa sú napríklad tekvicové a sezamové semiačka, brokolica, ružičkový kel alebo kapusta.

Najdôležitejšie je pravidelne a výdatne jesť. Železo, rovnako ako vápnik, je v rastlinnej strave veľmi bežným minerálom a preto úplne stačí, keď zjete dostatok surovej i varenej stravy a nemusíte sa báť nijakého deficitu.

Nebudem pociťovať únavu, keď sa stanem vegánom?

Opak je pravdou. Vegánska strava sa skladá prevažne zo sacharidov a minimálneho množstva tukov, čo znamená, že počas dňa má naše telo dostatok rýchlo dostupnej energie. Jedlo vás nezaťaží, ale nabije energiou, pretože sa ľahšie trávi.

Čo je zlé na tom, keď si zoberiem vajíčka od sliepok, ktoré mi behajú po dvore?

Pretože to jednoducho nie je jedlo. Ak sú na dvore sliepky treba si položiť otázku, prečo tam vlastne sú. Ak chováme sliepky, aby sme si od nich brali vajíčka, je to jednoducho využívanie. Každé vajce stojí sliepku námahu a úsilie a keď im ich vezmeme, sliepka má prirodzenú tendenciu a potrebu znášať ich viac.

Vajcia nie sú navyše vôbec hodnotné pre človeka, majú vysoký obsah cholesterolu a a sú karcinogénne pre ľudské telo. Najlepšie urobíte, keď ich jesť nebude nie len pre seba, ale aj pre sliepky.

Jesť by sme mali všetko, ale s mierou.

Najskôr si treba položiť otázku: aká je tá správna miera zabíjania a znásilňovania? Ako môžeme s mierou zneužívať inteligentné bytosti, ktoré cítia bolesť tak ako my, len pretože, že nám to chutí?

Mlieko, mäso ani vajcia nie sú zdravé potraviny a neexistuje dôvod, prečo by sme ich mali jesť. Práve naopak, čím menej ich jeme, tým sme zdravší.

Živočíšne produkty jesť nemusíme, aby sme prežili a preto neexistuje dôvod, prečo by sme mali podporovať barbarské zneužívanie zvierat.

Kravy predsa musíme dojiť, nie? Keď ich nebudeme dojiť, tak sa im zapália vemená a môžu zomrieť.

A keď kravu neoplodníme, tak mlieko dojiť ani nezačne. Kravy nedoja mlieko preto, že sú to kravy ale preto, lebo sú matky. Takže keď krava nebude mať teliatko, tak žiadne mlieko nebude produkovať.

Čo spravíme so všetkými tými zvieratami, keď všetci budú vegánmi?

Všetci sa nestanú vegánmi zo dňa na deň, tento proces bude postupný. Tieto zvieratá sú tu len preto, lebo ich množíme my, ľudia. Ako bude klesať dopyt po živočíšnych produktoch a narastať legislatívne regulácie, živočíšna výroba bude klesať a teda aj počet namnožených zvierat. Keď sa všetci stanú vegánmi tak pojem “hospodárske zviera” nebude viac existovať a tieto zvieratá sa pravdepodobne zmenia na divoko žijúce zvieratá. Tam budú žiť asi tak, ako dnes žijú srny, jelene alebo divoké prasatá.

Človek sa vyvinul na všežravca, aby jedol mäso. Vždy to tak bolo, však?

Tak prečo nám teda zvyšuje riziko rakoviny, prispieva obezitu, vysoký krvný tlak, infarkt, mŕtvicu a kôrnatenie ciev?

Človek vo svojich počiatkoch jedol mäso, aby vôbec prežil. Na dnešných vedeckých výsledkoch vidíme, že populácie ktoré jedia najmenej mäsa, sa dožívajú najvyššieho veku, majú najlepší zdravotný stav a najmenej obéznych ľudí?

To, že mäso vieme stráviť neznamená, že nám aj prospieva a musíme ho jesť – očividne to tak nie je. Tento muž zjedol mydlo a neumrel. To však nie je dôkazom toho, že by sme to mali robiť.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *